Útok fašistického Nemecka na Sovietsky zväz sa začal pred 83 rokmi, 22. júna 1941. Napriek početným informáciám o pláne Barbarossa sovietsky vodca Stalin neveril, že Hitler zaútočí. Napokon plán Barbarossa stroskotal a stal sa začiatkom konca Tretej ríše. Vyžiadal si však približne 26 miliónov ľudských životov a nepredstaviteľné škody.
Už v lete 1940 začal nacistický vodca Adolf Hitler plánovať útok na svojho ruského dočasného spojenca. Definitívny rozkaz na jeho vykonanie vydal v decembri 1940, kedy stroskotali rokovania oboch krajín o rozdelení sfér vplyvu a zapojení ZSSR do vojny proti Británii. Útok na Sovietsky zväz sa začal pred 80 rokmi, 22. júna 1941. Napriek početným informáciám o pláne Barbarossa, ako bol útok na Sovietsky zväz nazvaný, sovietsky vodca Stalin neveril, že by ho Hitler mohol zradiť. Oprávňovala ho k tomu najmä s nacistickým Nemeckom uzavretá zmluva o neútočení, takzvaný pakt Molotov-Ribbentrop, z augusta 1939.
Zmluva nebola vôbec formálna. Hneď 1. septembra 1939 Hitlerove vojská prepadli Poľsko zo západu a 17. septembra z východu nastúpila Červená armáda. V novembri potom navyše Sovietsky zväz napadol Fínsko a v nasledujúcom roku násilne anektoval aj pobaltské štáty. V júni 1940 uplatnil nároky voči Rumunsku, vrátane Bukoviny a Besarábie. Po Hitlerovom víťazstve na západnom fronte rástol nemecký záujem o juhovýchodnú Európu a vo vzťahoch medzi Nemeckom a ZSSR sa začali objavovať trecie plochy.
Hitler si veril
Operácia Barbarossa, pomenovaná po rímskom cisárovi z 12. storočia, sa začala 22. júna 1941 o 3.15 h. Zúčastnilo sa jej vyše 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel. Na fronte od Baltu po Čierne more postupne zaútočilo 152 nemeckých divízií a dve brigády podporované 29 divíziami a 16 brigádami vazalských štátov (aj vojenské jednotky režimu Jozefa Tisa na Slovensku). Operácia mala podľa Hitlera trvať niekoľko týždňov. „Stačí kopnúť do dverí a celá zhnitá stavba sa zrúti,“ tvrdil.
Nemecké jednotky mali nad svojím protivníkom spočiatku drvivú prevahu. Za tri týždne kontrolovali so svojimi spojencami Pobaltie, rozsiahle územia Ukrajiny a Moldavsko a dostali sa k vzdialeným prístupom k Leningradu (Petrohrad) a ohrozovali Kyjev a Smolensk. Stalin bol zaskočený, k verejnosti prehovoril až po viac ako týždni a v prejave konštatoval, že situácia je smrteľne vážna.
ZSSR utrpel obrovské straty
Červená armáda, oslabená na prahu druhej svetovej vojny rozsiahlymi stalinovskými čistkami, v počiatočnej fáze bojov skutočne utŕžila ťažké straty. Napriek tomu už v júli nešlo všetko podľa nemeckých predstáv. Napriek vysokým materiálnym i ľudským stratám silnel odpor sovietskych vojsk, druhú závažnú prekážku predstavoval pre Nemcov obrovský priestor Sovietskeho zväzu. Wehrmacht mal pritom podľa plánu postúpiť tak ďaleko, aby sa územie Nemecka dostalo mimo dolet sovietskych lietadiel.
Jedným zo zlomových okamihov bojov na východnom fronte bola krvavá bitka o Moskvu, pri ktorej sa sovietska metropola udržala za cenu obrovských vojenských a civilných strát. Prichádzajúce nemecké jednotky zastavilo koncom novembra 1941 až nepriaznivé počasie a húževnatý odpor sovietskych vojakov a obyčajných Moskovčanov, odhodlaných padnúť za vlasť. V decembri vyčerpané nemecké vojská prešli do obrany a v nasledujúcom roku nemecká ofenzíva uviazla definitívne pri Stalingrade. Nemci tak raz navždy stratili aureolu neporaziteľného protivníka.
V kritickej situácii sa ZSSR dostalo finančnej aj materiálnej pomoci od Spojených štátov a Veľkej Británie. Sovietskemu vedeniu sa tiež podarilo presunúť priemyselnú výrobu na východ za Ural, kde nehrozilo nebezpečenstvo nepriateľského napadnutia. Nevyčerpateľný ľudský a priemyselný potenciál umožnil Sovietom obnoviť sily a pokračovať v boji, čo je považované za jeden z rozhodujúcich aspektov druhej svetovej vojny. Nemecko a jeho spojenci si dlhodobú vojnu na východnom fronte nemohli dovoliť.
Boje medzi Nemeckom a ZSSR zúrili až do nemeckej kapitulácie v máji 1945. Veľká vlastenecká vojna, ako bol v Rusku bezmála štvorročný konflikt proti Nemecku a jeho spojencom označovaný, si v ZSSR vyžiadala podľa publikácie Rusko a Sovietsky zväz vo vojnách 20. storočia od vojenského historika a štatistika Grigorija Krivošejeva životy najmenej 26 miliónov ľudí vrátane vojakov a viedla k spustošeniu západnej časti krajiny. Na nemeckej strane bolo v tejto etape okolo troch miliónov padlých.
Zdroj a foto: Historická revue, topky.sk
