Oľga Borodáčová-Országhová bola prvou profesionálnou slovenskou herečkou. Spolu so svojim manželom, hercom, režisérom a pedagógom Jánom Borodáčom pred viac než sto rokmi, kládli základy nášho divadelníctva. Zomrela 13. septembra 1986 v Bratislave vo veku takmer 87 rokov, svojho manžela prežila o 22 rokov.
S jej menom je spojená úctyhodná séria postáv slovenskej klasickej drámy, ktorým predovšetkým na doskách Slovenského národného divadla dala vnútornú harmóniu, kultivovanosť a noblesu. Práve kultivovaný hlasový prejav ju predurčil stvárniť už v repertoári Propagačného súboru SND množstvo významných ženských a dievčenských postáv vo svetovej aj slovenskej dramatickej tvorbe.
Oľga Borodáčová sa narodila ako Oľga Országhová 16. decembra 1899 v Záturčí, dnes mestskej časti Martina. V Martine absolvovala obchodnú školu, no ako úspešná herečka ochotníckeho divadelného súboru vo Vrútkach oznámila otcovi, že chce ísť študovať herectvo do Prahy. Oľga Országhová napokon v rokoch 1920-1921 vyštudovala dramatické oddelenie Pražského štátneho konzervatória.
Spoločná cesta s Jánom Borodáčom
Tam sa stretla s Jánom Borodáčom, najskôr ako so spolužiakom, potom kolegom v prvom angažmán v Propagačnom súbore SND, takzvanej Marške v rokoch 1921-1922 a napokon jej manželom. Od roku 1924 bola členkou činohry SND – s výnimkou rokov 1945 až 1953, keď s manželom, hercom, režisérom a pedagógom Jánom Borodáčom odišla do Východoslovenského Štátneho divadla v Košiciach. Sem ho vyslalo vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety ako štátneho intendanta a zverilo mu vedenie divadla.
V postave Alžbety v dráme Alžbeta Anglická hosťovala v roku 1932 v pražskom Národnom divadle a úspešne priviedla na slovenské javisko celý rad veľkých ženských postáv svetovej drámy – bola Lady Macduffovou v Shakespearovom Macbethovi, Violou vo Večeri trojkráľovom, Nasťou v Gorkého hre Na dne, Varjou v Čechovovom Višňovom sade, Sofoklovou Antigonou aj Iokastou. Nemenej zaujala úlohami v slovenskej dramatickej tvorbe, jej legendárnou komickou postavou bola Mara v Tajovského Ženskom zákone, ktorú hrávala tri desaťročia.
Po návrate do SND dostala viacero príležitostí v postavách matiek i starien. Vytvorila spolu okolo320 postáv. Ako jedna z prvých slovenských herečiek dostala príležitosti v rozhlase. Jej monológ Salome z Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias stojí na počiatku dejín umeleckého vysielania slovenského rozhlasu v roku 1926.
Pred kamerou i na dramatickej akadémii
Na striebornom plátne debutovala Borodáčová-Országhová v roku 1935 v snímke Milan Rastislav Štefánik režiséra Jana Svitáka. V roku 1938 ju opäť českí filmári obsadili do filmu Neporažená armáda. Do slovenskej kinematografie vstúpila filmom Katka v réžii Jána Kadára (neskôr spolupracoval s Elmarom Klosom a nakrútili napríklad oskarový Obchod na Korze). V roku 1950 si zahrala vo filme Paľa Bielika Priehrada a v komédii Ondreja Jariabka Kozie mlieko. Otakar Vávra ju obsadil do filmu Nástup. V roku 1972 hrala v televíznej inscenácii známej divadelnej hry Ivana Stodolu Bačova žena v réžii Karola L. Zachara. Naposledy sa na filmovom plátne objavila vo vojnovej dráme Život na úteku v roku 1975.
Rovnako ako jej manžel vyučovala na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii herectvo v rokoch 1928 až 1942. Do dôchodku odišla v roku 1978. To už bola 14 rokov vdovou, jej manžel, o sedem rokov starší Ján Borodáč, zomrel v roku 1964. Prežila ho o celých 22 rokov. Oľga Borodáčová-Országhová, naša prvá profesionálna herečka, zomrela 13. septembra 1986 v Bratislave.
Zdroj a foto: SND, Wikipédia, ČSFD, Teraz.sk