Bratislavskí študenti vyšli 16. novembra 1989 do ulíc a hoci ich manifestácia nebola ohlásená a teda ani povolená, skončila sa bez incidentov s políciou. Naopak, povolená demonštrácia na druhý deň v Prahe skončila brutálnym zásahom polície a dala do pohybu udalosti, ktoré vyústili do pádu komunistického režimu.
Jedným z impulzov pre zrod študentskej akcie boli represie komunistickej moci voči predstaviteľom tzv. Bratislavskej päťky, ktorí si chceli dôstojne uctiť pamiatku obetí sovietskej invázie v auguste 1968. Miroslav Kusý a Ján Čarnogurský boli uväznení, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák boli stíhaní na slobode.
Študenti už počas procesu protestovali pred budovu Justičného paláca.
Voľba na štvrtok 16. novembra nebola náhodná, bolo to v predvečer Medzinárodného dňa študenstva.16. novembra 1989 o 17. hodine sa na bratislavskom Mierovom (dnešnom Hodžovom) námestí zišlo viac ako 200 študentov prevažne z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorých prišli podporiť aj poslucháči Prírodovedeckej, Matematicko-fyzikálnej a Lekárskej fakulty UK, ako aj niekoľko stredoškolákov z vtedajšieho bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.
Študenti kráčali cez podchod smerom na Námestie SNP. Držiac sa za ruky kráčali a skandovali heslá: „Chceme školy pre všetkých!“, „Dialóg!“, „Chceme školské reformy!“ alebo „Poďte s nami!“. Na Hviezdoslavovom námestí si pripomenuli sviečkovú manifestáciu, ktorá sa tu konala 25. marca 1988 a skandovali heslo: „My chceme slobodu.“ Potom pokračovali pred budovu Filozofickej fakulty, aby si uctili pamiatku Danky Košanovej a ďalších obetí invázie v auguste 1968.
Vysokoškolákom poradil aj redaktor Československej televízie Pavol Jacz, ktorý akciu nakrúca so svojim štábom a poradil im: „Choďte po priechodoch, dodržujte pravidlá premávky, nebudú vás mať za čo zatknúť.“ Večer v spravodajskej relácii Aktuality odvysielala televízia o celej udalosti reportáž, študenti v nej popri výhradách ku kvalite výučby či ubytovania na internátoch žiadali aj pluralitu mládežníckych organizácií, pravdivý výklad dejín alebo učebnice bez vplyvu marxisticko-leninskej filozofie.
Na druhý deň sa odohrali známe udalosti v Prahe a potom vlna ďalších po celej krajine. Pätica demonštrujúcich študentov – Andrea Červená, Adriana Hosťovecká, Milan Novotný, Rastislav Rigo a Rado Števčík – ako prvá vystúpila 20. novembra 1989 v Bratislave s vyhlásením odsudzujúcim policajný zásah v Prahe a začal sa tým štrajk vysokoškolákov i všetky ďalšie zmeny vedúce k pádu totalitného režimu. Odvtedy uplynulo 35 rokov a ako sme za ten čas naložili s otvorenými bránami pre slobodu a demokraciu je veľmi rozporuplné…
Zdroj a foto: Wikipédia, Teraz.sk, Aktuality.sk
