Senior.sk - portál a spravodaj nielen pre seniorov (logo) Senior-ombudsman - volajte bezplatnú infolinku 0800 222 285 AkSen
Darčeková poukážka SOREA

Dnes je: Sobota  22. septembra   | Hlavná stránka | Zoznam rubrík | Stiahnite si | Odkazy |  
  Hlavné menukulatý roh
Senior portál nielen pre seniorov
Hlavná stránka
Odkazy na stránky
Ankety
TOP 25
Dokumenty
Kampane
Predstavujeme
Rozšírené vyhľadávanie
Odber noviniek pre RSS čítačku

  TV pre seniorov:kulatý roh


  Webnovinykulatý roh
Ako znížiť nezamestnanosť?- odkaz na osobný blog

blog seniorky

Obecné noviny

Britské listy

  Webstránky seniorov...kulatý roh
www.seniorhelp.sk
http://sedesatka.cz – web pre seniorov
www.klub50.sk
http://www.seniorklub.sk – seniori diskutujú online
www.seniorhumor.org – humor pre seniorov

KGBacikovia - logo a odkaz na web stránku
SeniorTip.cz
www.seniorum.cz/
SeniorClub.cz
www.seniorpasy.cz/
Rada seniorů České republiky
Web stránka poľských seniorov
S důchodci - informační portal
logo a odkaz na www.tretivek.cz
logo a odkaz na www.infofila.cz - on-line filatelistický magazín

  Užitočné webstránkykulatý roh
Slovenský pacient


Kam do mesta - logo

www.europeseniortourism.eu - logo
logo a odkaz na web stránku

SOREA na FACEBOOKu

Last Minute.sk - logo a odkaz na web stránku
Ubytovanie s priamym kontaktom vo svete

Internet na tri písmená

Energia: kompletne a vecne
Interaktívne získanie vedomosti o energii
www.setri.sk

  Učíme sa z internetu... kulatý roh
Počítačová poradňa online

http://orbis-pictus.topcz.net/index.php – vstup na web

Jak psát web

Angličtina online zadarmo

  Ostatné ankety...kulatý roh
Anketa " Ktoré témy treba podľa Vás doplniť, posilniť alebo rozšíriť?". Hlasujte!


* Tradičné slovenské Vianoce - plné múdrosti a bohaté na vianočné zvyky

Vydané dňa 24. 12. 2014 (2178 x prečítané), Predstavujeme

Vianočné zvyky na Slovensku

Aj na Slovensku mali Vianoce najprv pohanský pôvod
- Ešte v predkresťanskom období starí Slovania slávili zimný slnovrat. Bol to princíp solárneho kultu, čiže slnka. To znamenalo teplo, život či radosť, a práve preto si ho vážili. Zvyčajne sa to slnko personifikovalo do podoby malého dieťaťa, čiže, akoby sa rodilo nové slnko. Je pomerne ťažké tieto zvyky rekonštruovať, pretože sa nám nezachoval presný obradový rituál. Bolo to však obdobie, ktoré trvalo mesiac a pol. Počas neho sa prinášala obeta slnku. Pálili sa nové vatry. Oheň personifikoval život. Prinášali sa obetné dary v podobe medových koláčikov a medoviny. Neboli to teda nejaké krvavé rituály, ale skôr pozitívne obetné dary. Tým chceli vtedajší ľudia docieliť skorý príchod jari a zároveň vzdávali vďaku svojim božstvám za všetko, čo dobré ľudia prežili počas starého roku.

- Takéto rituály nepraktizovali len starí Slovania, lebo pred nimi žili na našom území Kelti, ktorí boli tiež vyznávači slnka a mali svoje vlastné božstvá. Ich kultúra a spoločnosť bola veľmi vyspelá. Robili plodonosné rituály, ktoré mali privolávať čím skôr slnko a teplo. Zima musela byť pre vtedajších ľudí ťažkým obdobím. Prinášala strach, hlad a choroby. Veľa ľudí zahynulo práve počas nej, pretože nemali čo jesť. Hlad spôsoboval najväčší úbytok ľudí. Dni sú počas zimy kratšie a noci, naopak, dlhšie. Ľudia pociťovali strach, no zároveň prirodzený rešpekt. Verili, že tma so sebou prináša niečo nepoznané, určitých démonov. Tmu sa snažili vyhnať slnkom, teplom a ohňom. Oheň predstavoval teplo, uvarené jedlo a svetlo.

Vianoce sa postupne zmenili z pohanských sviatkov na kresťanské
- Po prijatí kresťanstva, približne medzi 8. a 10. storočím nastávala zmena. Trvalo takmer 200 rokov, kým sa kresťanstvo naplno etablovalo v rámci nášho stredoeurópskeho priestoru. Vianoce sa slávia 25. decembra od Nicejského koncilu. Predtým ich slávenie nebolo vo svete zjednotené. Bol to teda zámer cirkvi, aby nahradila pohanské zvyky kresťanskými. Snažila sa k tomu pomerne citlivo pristupovať. Ľudia boli naučení na sviatok zimného slnovratu. Cirkev ho postupom času ponechala, len ho nahradila kresťanským obsahom. Presný dátum narodenia Ježiša Krista totiž nebol a nie je ani dnes jasný.
- Cirkev sa snažila obmedziť pohanské rituály, najmä tie viažúce sa k mágii. Napriek tomu pretrvali, lebo ľudová viera bola iná ako tá oficiálna. Kým v katolíckej oblasti tieto zvyky pretrvávali pomerne dlhú dobu, rozdiel bol v protestantských oblastiach. Protestanti totiž neuznávali magické a ľudové zvyky, ako plodonosnú, ľúbostnú či prosperitnú mágiu a vnímali ich ako pohanské. Preto je v protestantských oblastiach na Slovensku zvykoslovie oveľa chudobnejšie ako v katolíckych.
- Pre ľudí katolíckeho vierovyznania nebol problém dodržiavať aj to, čo im kázala cirkev, ale dodržiavať aj zvyky, ktoré považovali za potrebné. To bola rovina takzvaného žitého náboženstva. V ňom sa miešali prvky predkresťanské s kresťanskými. Napríklad, keď sa robila Kánonická vizitácia v 12. storočí, prebiehala návšteva jednotlivých farností a z každej návštevy sa robil zápis. V jednom bolo napísané, že na území dnešnej hornej Oravy bol postavený katolícky kostol, do ktorého ľudia chodievali v nedeľu. Nehovorili však, že idú do kostola, ale do Perúnovho domu. Perún bol najvyšší boh u starých Slovanov v predkresťanskom období a oni si ho stotožnili s kresťanským Bohom.
- Pretrvávala ľudová viera, ktorá je iná než to, čo prikazuje cirkev. U katolíckych veriacich sa tieto zvyky tradične odovzdávali, u protestantských nie. Boli viac spätí so svojimi kňazmi a takéto niečo u nich bolo pranierované ako niečo, čo nepatrí do protestantského života. Bolo to dané aj tým, že protestantov bolo na našom území menej ako katolíkov. Protestanti úzkostlivo dbali na pravosť a čistotu svojej viery, takže všetko, čo bolo pohanské, eliminovali.

Predvianočné obdobie k nám prichádza čoraz skôr...
- Na čas pred Vianocami sa môžeme pozerať z dvoch uhlov, ktoré sa nevylučovali. Z cirkevného hľadiska išlo o obdobie adventu, pre ľudí to znamenalo obdobie duchovnej prípravy. Roľníci sa v zimných mesiacoch zdržiavali v interiéroch svojich domov. Opravovali svoje náradie i príbytky. Steny bielili vápnom a na podlahy, vo väčšine prípadov to bola len udupaná zem, dávali slamu, aby sa neprášilo. Z duchovného hľadiska dbali na to, aby sa každý s každým zmieril. To pre ľudí bola veľmi ťažká úloha. Platilo, že k štedrovečernému stolu si nemôžu sadnúť pohnevaní ľudia.

Dni pred Vianocami však boli bohaté aj na ľudové zvyky
- Od Kataríny začal takzvaný malý pôst, keď sa nesmeli robiť hlučné tanečné zábavy, ale aj stridžie dni. Mládež sa potrebovala stretávať a využívali na to určité dni na Katarínu, Ondreja, Barboru či Luciu. Boli to magické dni, počas ktorých sa robili magické aktivity. Napríklad, ľúbostná mágia, ktorú preferovali najmä slobodné dievčatá. Ale netreba to brať, že tomu aj bezhlavo verili. Malo to skôr spoločenskú funkciu, tieto dni boli pre mladých príležitosťou, aby sa mohli stretnúť a zabaviť sa. Spôsob komunikácie bol medzi nimi úplne iný, ako je tomu teraz. Bol to čas nadväzovania nových vzťahov.
- Bolo dôležité, aby si mládenci vyhliadli nejaké dievčatá, alebo, aby sa už existujúci vzťah upevňoval a vyústil do manželstva. Na utužovanie takýchto vzťahov sa využívali práve zimné tanečné zábavy a magické dni na Barboru, Luciu, Mikuláša či Tomáša. Chodievalo sa s oceľou a počas týchto dní sa v obciach diali rôzne obchôdzky, ktoré realizovali najmä mladí ľudia.

Ako slávili naši predkovia vianočné sviatky?
- Na Štedrý deň vstávali skoro ráno, už o druhej hodine v noci a najmä ženy. Tie museli mať do rána všetko napečené. Úlohou mužov bolo nanosiť vodu na celé sviatky a narúbať a uložiť drevo. Platilo pravidlo, že počas sviatočných dní sa nemalo nič fyzicky ťažké robiť. Keď sa rozbrieždilo, muselo byť navarené, aby sa ešte pozametalo a urobili sa posledné úpravy. Na Štedrý deň sa do izby dávala pod stôl alebo do kúta otiepka slamy. Malo to symbolizovať narodenie Ježiša Krista v maštali.
- V ten deň nesmelo nič visieť na klincoch, verilo sa, že koho odev zostane zavesený, ten sa do roka obesí. Nohy stola ľudia zväzovali železnou reťazou a pri štedrej večeri si na ňu vykladali všetci nohy, aby bola súdržnosť v ich rodine. Obsluhoval jeden človek, zvyčajne gazdiná. Ostatní museli sedieť, inak by mohli do roka zomrieť. Na stôl sa dával jeden tanier navyše pre pocestného. Bol to veľmi pekný motív, vedieť sa podeliť s tými, ktorí nemali nič.

Aké ďalšie zvyky ľudia v tomto období udržiavali?
- Napríklad jedálenský stôl musel byť na Štedrý večer vyumývaný. Potom naň ukladali biely obrus, ktorý musel mať červenú vzorku a vyšívaný bol červenou niťou. Červená mala ochranný a očistný charakter, bola symbolom ohňa. Na stole nesmela chýbať sviečka a biblia. V protestantských rodinách bol na stoloch aj kríž. Rozdiel bol v štedrovečerných jedlách. Protestanti nedržali počas Štedrého dňa pôst, ich večera v tento deň bola mäsitá. U katolíkov bol Štedrý deň pôstny a ich večera mala veľa bezmäsitých chodov. Tých bolo sedem alebo 12, čo bola symbolika dní v týždni či počtu mesiacov v roku. Bolo ich preto tak veľa, aby mali ľudia bohatý rok a počas neho dostatok jedla. Pod obrus si zvykli dávať strukoviny ako šošovicu, hrach, fazuľu. Symbolizovalo to bohatstvo.

Štedrá večera v minulosti a typické jedlá?

Vianočné zvyky na Slovensku
- Štedrá večera začínala čítaním z Písma svätého, staťou o Ježišovom narodení. Potom sa jedli oblátky, med a cesnak. Na stôl sa položila vianočná polievka. Mohla to byť kapustnica mäsitá alebo pôstna, so strukovinami. Taktiež hríbová, slivková či hrušková polievka. Varila sa aj rybacia polievka. Po nej nasledovali kaše - prosná, cícerová, pšeničná, pohánková či krupičná. Tie sa pripravovali na slano alebo na sladko s medom. Po nich prichádzali prívarky, najmä strukovinové, ako šošovica, fazuľa. Ďalej nasledovali opekance, bobáľky, lámance, melence a po nich prišli na stôl pirohy, tatarčané pirohy, zemiakové alebo sladké plnené lekvárom. Taktiež šúľance s makom, rezance s tvarohom, ryba varená, pečená, pstruh, kapor, vyza, úhor a podobne.

Na štedrovečernom stole nesmeli však chýbať koláče
- Piekli sa vianočné koláče ako kračúň, baba, vianočka, roháče, calty, makovník, orechovník či tvarohovník. Všetko to boli koláče z kysnutého cesta, hojne plnené plnkou. Neskôr prenikajú z mestského do vidieckeho prostredia aj ťahané štrúdle, metrový koláč, vianočná štóla alebo bábovky. Nechýbali ani sušené jablká, hrušky, slivky, a tiež oriešky a čerstvé jablká. Pri štedrej večeri sa pilo buď hriatô, alebo víno, podľa regiónu. Samozrejme, zloženie štedrej večere bolo rôznorodé. Trochu iné bolo na západnom a iné na východnom Slovensku. Vždy boli na stole regionálne produkty a špeciálne jedlá typické pre daný región.

Neodmysliteľným symbolom štedrej večere boli a sú aj oblátky
- Majú znázorňovať ako v katolíckej cirkvi hostie telo Ježiša Krista. Oblátky sa v minulosti jedli len počas Vianoc. Najprv sa piekli v kláštoroch, neskôr ich na dedinách začali piecť učitelia, bola to ich výsada. Každá rodina im nahlásila, koľko oblátok chce. Ale pieklo sa len toľko, aby sa každému ušlo.

...ľudia si dávali pod obrus mince alebo šupiny z kapra
- To je už novšia tradícia, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia. V tom skoršom období väčšinu osídlení na Slovensku tvoril vidiek, miest bolo málo. Na vidieku nemali ľudia peniaze a žili len z práce svojich, rúk alebo tu fungoval barterový obchod. Peniaze prišli medzi roľníkov až oveľa neskôr. Obyčajne ich získavali predajom dobytka, či iných produktov. Pravdou je, že roľníci nikdy nemali peňazí nazvyš.
- Veľký zlom v tradíciách nastáva po 2. svetovej vojne. Ľudia sa vtedy vo veľkom začali sťahovať do miest a nastáva veľká zamestnanosť žien. Zmenilo to životný štýl ľudí, ale aj štedrú večeru. Napríklad prišiel vyprážaný kapor alebo zemiakový šalát s majonézou.

Vianočný stromček ako súčasť Vianoc
- Vianočný stromček poznali aj starí Slovania. Boli to však skôr vetvičky ihličnatých stromov, a to preto, že pichali. Všetko, čo pichalo, ich malo ochraňovať od zlých síl. Boli oveľa viac ekologickí ako my dnes, stačilo im totiž pár vetvičiek, ktorým si ozdobovali svoj príbytok. V oveľa väčšej miere ako dnes bolo obľúbené aj imelo. Starí Kelti ho považovali za magickú rastlinu.
- Od druhej polovice 18. storočia a v 19. storočí najprv v šľachtickej a potom v meštianskej kultúre sa ujímal stromček. Najprv v nemeckých protestantských rodinách, potom prišiel aj v našich meštianskych rodinách. Na vidieku iba postupne. Napríklad na horných Kysuciach alebo na hornej Orave boli miesta, kde v 30. rokoch minulého storočia stromček vôbec nemali. Na Slovensko stromček prenikal postupne. Najprv to však boli len vrcholce ihličnatých stromov, ktoré sa zavesili na strop. Bolo to praktické, lebo v tom čase mali v dome málo priestoru.
- Zdobili ho najprv len slamou, až neskôr pridali aj orechy, sušené jablká. V 30. až 40. rokoch minulého storočia pribudli slamené a šúpoľové ozdoby. Meštianske domácnosti si vyrábali ozdoby na stromček taktiež sami. Hlavne mladé dievčatá šili rôzne ozdôbky zo zamatu, alebo si ich vystrihovali z papiera. Kde bolo viac peňazí, tam si dekorácie mohli aj kúpiť. Prvé sklenené ozdoby sa dali kúpiť už v 19. storočí, boli však drahé.
Neskôr sa ozdobovali aj medovníkmi, tie boli na rozdiel od perníkov nezdobené. Medovníky patria medzi najstaršie pečivo, ktoré sa začalo piecť už začiatkom adventu. Táto tradícia sa viazala ešte od starých Slovanov. Doteraz sú medovníky alebo zázvorníky symbolom Vianoc.

Vianočné zvyky na Slovensku
- Ani kapor nebol takou tradičnou rybou v minulosti, ako je tomu teraz. Obligátnou vianočnou rybou sa stal až v druhej polovici 20. storočia, keď sa kapry začali chovať vo veľkom špeciálne na Vianoce. Predtým sa preferovali skôr ryby zo slovenských riek, ktoré sa pripravovali varením alebo dusením. Hlavátky, pstruhy, sumce, vyzy, úhory a mnohé ďalšie predávali rybári, alebo si ich ľudia ulovili sami. Dnes už mnohí uprednostňujú pred kaprom lososa alebo iné exotické ryby, tresku alebo rybie filé. Globalizácia je veľmi silný fenomén. Aj sušené slivky, jablká či hrušky, ktoré boli kedysi zásadnou pochutinou na sviatočnom stole, sme dnes nahradili avokádom, mangom a iným cudzokrajným ovocím.
- Ľudia si skrášľovali aj svoj príbytok. Spôsob bývania aj odievania bol vtedy iný. Drevenice na vidieku boli malé a tmavé. Obyčajní ľudia siahali len po tom, čo im bolo blízke a čoho mali dostatok. Doma mali uskladnené jablká, ktoré veľmi pekne voňali. Na Barboru slobodné dievčatá odstrihávali vetvičky z ovocných stromov.Dávali ich do nádoby s vodou a čakali do Vianoc, kým zakvitnú. Podľa rozkvitnutých púčikov hádali, za koľko rokov sa vydajú.

...a nechýbali darčeky - Vo vidieckom prostredí to boli jednoduché darčeky. Otcovia po večeroch z dreva stružlikali deťom hračky, mamy šili bábiky. Začiatkom 20. storočia medzi cenné darčeky patrila napríklad kniha alebo exotické ovocie, ako pomaranč.

Na Slovensku platí: Iný kraj, iný mrav. Aj v prípade Vianoc? Keď si zoberieme etnické alebo náboženské zloženie obyvateľstva. Máme tu rímskokatolíkov, evanjelikov, gréckokatolíkov či pravoslávnych. Vždy záviselo predovšetkým od viery, ako sa kde Vianoce slávili. Gréckokatolíci a pravoslávni napríklad držali ešte väčší pôst ako rímskokatolícki. Malo to teda u nich vplyv aj na skladbu vianočných jedál.
- Dnes žijeme rýchlym spôsobom života. Je ťažko povedať, aké zvyky z minulosti ešte pretrvajú. Čo ešte zostalo, sú najmä niektoré typy tradičných jedál. Ale aj to sa môže postupom času úplne zmeniť. Kaše alebo strukoviny, ktoré sa varili na Štedrý večer na storaký spôsob, už nie sú. Dnes nenájdete rodinu, ktorá by si na Vianoce dala tanier ovsenej kaše. Mnohé tie tradičné jedlá sú už v zániku. Taký je ale život. Bude dobré, ak si vôbec nejaký ten zvyk rodiny uchovajú. Minimálne to, že sa ľudia budú snažiť na Štedrý deň vrátiť domov, aby bola rodina spolu. Veľa ľudí totiž momentálne pracuje mimo svojich domovov.

Naše tradičné Vianoce už pomaly zanikajú...
... pritom sú bohaté i plné múdrosti a z vianočných zvykov našich predkov sa môžeme veľa naučiť aj dnes. Všetko sa mení a život ide dopredu. Niektoré zvyky ako koledovanie alebo jeden typ tradičného sviatočného jedla, ako opekance, lámance, vianočné polievky, hríbová, šošovicová, rybacia či kapustnica, ešte ostávajú. Ako dlho? Záleží od každého, čo odovzdáva nasledujúcej generácii, aby deti poznali, čo je pravým obsahom Vianoc.

Aký príklad si môžeme od našich predkov zobrať?
- Napríklad vedieť odpúšťať či viac si vážiť svoju rodinu, vážiť si prítomnosť svojich rodičov, partnerov či detí a venovať im svoj čas.
- Naši predkovia, napriek tomu, že nemali absolvované dve alebo tri vysoké školy, boli veľmi múdri, pretože boli zžití s prírodou. Dokázali si viac pomáhať a boli jeden na druhého viac odkázaní. Ctili si svojich mŕtvych blízkych. Pred sviatkami chodievali na cintoríny a prinášali drobné obete svojim mŕtvym predkom. Mladší mali v úcte starších. V jednom dome žilo niekoľko generácií a boli súdržní, vedeli si pomáhať. Mnohé magické úkony, ktoré robili počas Štedrého večera, slúžili na to, aby jednotliví členovia pochopili, že rodina je tá, na ktorú sa dá spoľahnúť, a ktorá ich nikdy nesklame. Sú to nepísané, ale na Slovensku tradované pravidlá. Podľa rozhovoru TASR s etnologičkou Katarínou Nádaskou spracovala redakcia Senior.sk
Rozhovor je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky

Celá správa | Počet komentárov: 4 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok | Zdroj: TASR; Senior.sk

  Zaujímavosti (rôzne oblasti)kulatý roh


Liečenie rakoviny pomocou našej vlastnej emočnej technológie

  Zoznam rubríkkulatý roh
plus Diskusné fórum
mínus Fotogaléria
plus Hobby
plus Inzercia
mínus Kontakt
mínus Kultúra a umenie
mínus Mapa portálu
plus Monitor
mínus O nás
plus Peniaze
mínus Podujatia
plus Práca
plus Vzdelávanie
plus Zdravie
plus Život seniorov

  Naši sponzori a partnerikulatý roh
Bratislava hl. mesto Slovenska - logo

Mestská časť Bratislava Nové Mesto - logo

ESET - logo
Mojhosting

  Nadčasové dokumenty kulatý roh
Vytvorte si názor: Sociomorfné modelovanie v biológii - Príroda ako naše zrkadlo


  Podporujemekulatý roh



Televízne vysielanie z Bratislavy, aj naživo

http:// www.zastupitelstvo.sk prenosy naživo

http://www.utopia.sk Participatívne komunity

www.spravodlivereferendum.sk
Články a diskusie Priama demokracia

Chata v Jižních ČecháchRybařeníPenzion HotelUbytováníUbytování v České KanaděPenzion v KunžakuChata u rybníkaChata na SamotěUbytování skupinKunžakKomorníkPenzion StrmilovČeská Kanada
Dobrovolníctvo.sk - logo a odkaz na web stránku

www.odkomunity.sk


VIA IURIS - Centrum pre práva občana


Územné plány samosprávnych krajov aj obcí

DATABÁZY OBCÍ NA SLOVENSKU, podujatia



www.videorozpravky.sk
 FUN RADIO LIVE



obrázok facebook_tilted


 podporíte Petíciu Za lepšie Slovensko?

Web site powered by phpRS PHP Scripting Language MySQL Apache Web Server Redakcia Senior.sk odporúča internetový prehliadač Mozilla Firefox

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.
Na tejto stránke použité názvy programových produktov, firiem apod. môžu byť ochrannými známkami
alebo registrovanými ochrannými známkami príslušných vlastníkov.
Copyright © 2006 - 2014 regióny.sk, o.z.. Všetky práva vyhradené.
Layout phpRS & SENIOR.SK_2 by p © 2007. Aktualizované: layout 26. 06. 2007. :: poštové schránky Senior.sk :: admin :: Gmail ::