Naliehavá výzva k darovaniu krvi

Výzva pre všetkých darcov krvi! Na pracoviskách Národnej transfúznej služby celého Slovenska zaznamenali akútny pokles zásob krvi. S jej nedostatkom zápasia najmä nemocnice vo veľkých mestách – v Bratislave a v Košiciach. Národná transfúzna služba preto prosí darcov krvi o rýchlu pomoc....

...Potrebné sú všetky krvné skupiny. Darcovia môžu prísť na všetky pracoviská na hematologicko-transfúznych oddeleniach (HTO) nemocníc a transfúznej služby (NTS) od 7.00 do 14.00 hod v pracovných dňoch. V SR sa ročne sa uskutoční okolo 170 tisíc odberov krvi. Pracoviská NTS SR sú v mestách: Bratislava – Kramáre, Bratislava – Ružinov, Banská Bystrica, Košice, Martin, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina (Zoznam s adresami: http://www.redcross.sk/co-robime/darovanie-krvi/kde-mozete-darovat-krv/).

Podmienky darovania krvi

Darovali ste už niekedy krv? Nie je to nič tažké. Stačí byť zdravý a odhodlaný urobiť niečo aj pre druhých. Veď možno aj vy raz budete potrebovať nejaké to "deci" vzácnej červenej tekutiny, ktorú musel tiež niekto darovať. Tak prečo to teda neskúsiť? Do 20 rokov veku a po 55 roku sa odporúča darovať krv dva razy ročne, medzitým môžu ženy darovať krv najviac trikrát ročne a muži štyrikrát za rok. Každý človek má 5 – 6 l krvi a odobraté množstvo tvorí malú časť, ktorá organizmu nechýba. Objem odobratej krvi sa doplní do 24 h a krvinky v priebehu desiatky dní. Za tri mesiace sa v organizme človeka obnovia všetky zložky krvi, pretože každý deň časť krviniek a bielkovín v plazme sa rozpadne a taká istá časť vznikne znova. Je to bežný kolobeh obnovy organizmu, ktorý prebieha vo všetkých tkanivách.

Darovať krv v SR môže každý človek vo veku 18-65 rokov (pre prvý odber sa nedoporučuje vek nad 60 rokov), dlhodobe žijúci v SR pokiaľ:

Neprekonal, alebo netrpí závažnejším ochorením, kedy by odber krvi mohol ohroziť jeho zdravie ä obvykle ide o dlhodobé ochorenia, ktoré vyžadujú podávanie liekov alebo o záchvatové stavy s poruchami vedomia)

Súhlasí s odberom, vykonaním predpísaných vyšetrení a vedením vybratých údajov v registri darcov (pri zachovaní povinnej mlčanlivosti transf. zariadenia)

Nepatrí medzi osoby s vyšším rizikom výskytu vybraných infekčných chorôb (AIDS, žltačka) alebo tieto choroby neprekonal

Neužíval vnútrožilové drogy (i v minulosti, liečba toxikomanie a alkoholizmus)

Nebol sledovaný pre pohlavnú chorobu v poslednom roku

Nemal pohlavný styk: medzi mužmi, za peniaze alebo za drogy (prostitúcia) a s prostitútkou v poslednom roku

Nestriedal náhodných sexuálnych partnerov, hlavne v zahraničí

Nemal opakovanú liečba krvnými derivátmi, podanie transfúzie v zahraničí

Nemal úzky kontakt s chorým so žltačkou alebo AIDS v poslednom roku

Nemal pasívnu imunizáciu (podanie protilátok) proti žltačke typu B posledný mesiac (napr. po úraze v zdrav. zariadení)

Nebol liečený ľudským rastovým hormónom alebo inými látkami z ľudskej hypofýzy v minulosti

Nemal výskyt Creutzfeldtovej - Jakobovej choroby v rodine

Nemal tetovanie, akupunktúru, prepichovanie uší a podobné výkony, pokiaľ neboli urobené v odborných zariadeniach

Nemal pobyt v nápravnom zariadení v poslednom roku

Neprekonal niektorú z chorôb, prenášaných krvou, vrátane chronických zápalových chorôb prenášaných zo zvierat v nedávnej dobe(brucelóza, toxoplazmóza), o možnosti darovať po ich vyliečení a časovom odstupe je potrebné sa poradiť s lekárom - transfuziológom

Nemal transplantáciu orgánov alebo tkanív

Podobne ako väčšina buniek, červené krvinky nesú znaky, ktorými sa jednotliví jedinci odlišujú. Tieto znaky sú celoživotné a dedičné, pre transfúzne lekárstvo majú najväčší význam znaky v systémoch AB0 a Rh. V systém AB0 existujú 2 znaky: A a B. Každý človek môže byť nositeľom jedného, oboch alebo žiadneho z nich. Krvné skupiny v AB0 systéme sú A,B,AB a 0. Výskyt jednotlivých kombinácií v našej populácii je známy: zhruba 42 % jedincov má krvnú skupinu A, 32 % skupinu 0, 18 % B a len 8 % krvnú skupinu AB. Dôležité je, že každý človek má v svojej plazme prirodzené protilátky proti tým znakom, ktoré jeho krvinky nemajú ( napr. pri krvnej skupine A má anti-B protilátky).Pri styku protilátky s odpovedajúcim skupinovým znakom dôjde k nežiadúcej reakcii a krvinky sú poškodené, tento fakt zásadne obmedzuje možnosti prevodu krvi medzi jednotlivcami.

Systém Rh je komplikovanejší a skladá sa z 3 skupín znakov ( Cc, D, Ee), najvýznamnejší je znak D, ktorý ak je prítomný, jedinec sa označuje ako Rh (D)pozitívny, alebo ak nie je prítomný krv sa označuje ako Rh(D) negatívna. V našej populácii je približne 85 % pozitívnych jedincov a 15 % Rh (D) negatívnych. Protilátky proti znaku D nie sú prirodzenou súčasťou plazmy a môžu vzniknúť len po predchádzajúcej tehotnosti alebo transfúzii.

Okrem uvedených (vzájomne nezávislých) systémov AB0 a RH nesú červené krvinky ešte najmenej 25 krvnoskupinových znakov, ktoré môžu mať význam pre transfúziu krvi, nakoľko proti nim môže vytvárať príjemca transfúzie protilátky. Vyšetrovanie vhodnosti krvného prípravku pre konkrétneho chorého je podstatou skúšky zlučiteľnosti.

Zdroje informácií: www.ntssr.sk, www.martino.miskinpark.sk, www.darujkrv.sk.