Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /home/web/senior.sk/www/rservice.php on line 129
Senior

Pravoslávne Vianoce a Zjavenia Pána - Traja králi

Autor: Pato <patyo(at)szm.sk>, Téma: Kultúra a umenie, Zdroj: TASR, Vydané dňa: 06. 01. 2018

=========================================================
P R A V O S L Á V N E    V I A N O C E
=========================================================

Veriaci Pravoslávnej cirkvi (riadiacej sa podľa juliánskeho kalendára) začnú sláviť Vianoce 6. januára, keď sa obvykle predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia a podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnej kapustnice a iných pôstnych jedál.
Sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista) oslávia pravoslávni veriaci 7. januára, po ňom nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a v piatok 9. januára Vianoce pravoslávnych uzavrie spomienka na prvomučeníka sv. Štefana....



Pravoslávne Vianoce sú jedným z dvanástich najdôležitejších sviatkov v roku. Štyridsaťdňový pôst je zakončený symbolickou Štedrou večerou, kedy sa s východom prvej hviezdy na nebi rodina stretáva pri prestretom stole. Štedrá večera pravoslávnych pozostáva výlučne z pôstnych jedál, ako sú diétna kapustnica bez klobásy a pirohy, na stole v tento deň nechýba chlieb, med a cesnak. Niektorí veriaci večerajú pred, iní po bohoslužbách. Sviatok trvá tri dni, v chrámoch sa konajú oslavné liturgie.

Pravoslávni z Bratislavy a okolia sa tradične stretávajú na bohoslužbách v kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom.

=============================================
Z J A V E N I E    P Á N A   -   T R A J A    K R Á L I
=============================================

Zjavenia Pána - Traja králi, jeden z najstarších kresťanských sviatkov, oslávia veriaci na Slovensku i vo svete 6. januára. Pripomínajú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil všetkým národom svojho syna Ježiša Krista ako Mesiáša a Spasiteľa sveta.
V katolíckej, evanjelickej a iných cirkvách sa v kostoloch konajú slávnostné omše. Ústrednou témou tohto sviatku je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary - zlato, kadidlo a myrhu. Traja králi (ktorých neskôr pomenovali Gašpar, Melichar a Baltazár) sú tradičné postavy betlehemov, vianočných a trojkráľových hier. Kňazi posväcujú počas omší trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. Vo viacerých kostoloch bývajú popoludní alebo večer trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry.
V tento sviatok sa v minulosti zvykla konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi navštevovali domy, modlili sa s domácimi, požehnávali príbytky - kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a na veraje dverí požehnanou kriedou napísali (do stredu nového letopočtu) písmená C+M+B, čo znamená Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom (teraz: 20 C+M+B 18). Niekde namiesto kňazov chodili koledovať chlapci. Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.

Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si pripomínala "tri zázraky": príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.

Zdroj: (TASR).