Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /home/web/senior.sk/www/rservice.php on line 129
Senior

Týranie, zneužívanie a zanedbávanie starších ľudí

Autor: Anna Ševčíková <sevcikova.anna(at)gmail.com>, Téma: Dokumenty, Zdroj: www.forumseniorov.sk, Vydané dňa: 17. 06. 2011

Týranie a zanedbávanie starých ľudí

Starnutie ľudstva je problém takmer celosvetový. Ľudský vek sa predlžuje, populácia starne, starších ľudí nad 65 rokov je stále vyšší počet a tým stúpa aj potreba služieb, zabezpečenie starostlivosti, ale i problémov v rámci medzigeneračnej solidarity, nedostatok služieb. Dochádza k diskriminácii a vylúčeniu starších ľudí zo spoločnosti.



Jedným z vážnych problémov je stále častejšie sa vyskytujúci problém týrania, zneužívania a zanedbávania starších, čo je potrebné riešiť na národnej, ale i európskej úrovni. Tým, že počet starších v spoločnosti stúpa , budú hrať seniori významnú rolu a budú ovplyvňovať verejný, spoločenský aj politický život, ale budú ovplyvňovať aj ekonomiku krajiny. Z tohto dôvodu je potrebné tejto skupine venovať významnú pozornosť a riešiť problémy, zabezpečovať ich konkrétne potreby.

Riziká seniorskej populácie môžeme definovať ako :
- veková diskriminácia
- sociálna exklúzia – vylúčenie zo spoločnosti
- nízke príjmy v starobe, ktoré nepostačujú na zabezpečenie najzákladnejších životných potrieb
- nedostatok služieb a starostlivosti – nerovnosť prístupu k službám
- generačná intolerancia (pracovné príležitosti, vedúce pozície, bývanie) – vnímanie starších rôznymi generáciami ako skupinu, ktorá viac zaťažuje rozpočet, je vnímaná ako záťaž - neznalosť ich problémov a potrieb
- podceňovanie potreby liečiť starších - diskriminácia v prístupe k zdravotným službám, zlý prístup lekárov a zdravotného personálu
- osamelosť starších – hlavne žien, ktoré sa dožívajú vyššieho veku a častejšie žijú osamotene – ovdovenie
- nízke právne vedomie a nedostatok informovanosti, nezáujem aktívne vstupovať do verejného, politického života a jeho ovplyvňovania
- vylučovanie a diskriminácia starších na trhu práce a v prístupe k zvyšovaniu kvalifikácie – nedostatok zručností v moderných technológiách a nových formách práce
- zhoršenie orientácie v spoločenskom dianí, v medzigeneračnej komunikácii (nové aktivity, nová terminológia)
- zvýšené riziko straty sebestačnosti,
- apatia a nezáujem presadzovať svoje potreby a riešenie vlastných problémov,
- zanedbávanie a týranie, zneužívanie hlavne nesebestačných jedincov.

Týranie a zanedbávanie starých ľudí

Týranie, zneužívanie a zanedbávanie
starších ľudí

Problematika týrania a zanedbávania vo vzťahu k seniorom vzbudila pozornosť v 70. rokoch minulého storočia. Organizácia Fórum pre pomoc starším sa začala zaoberať týmto problémom už v roku 2000. Uskutočnili sme prieskum, ktorý vyvolal prvú diskusiu a v spoločnosti vnímali tento problém ako neexistujúci. Práve prvé informácie o existencii tohto problému vyvolal prekvapenie a položenie otázok – či vôbec toto na Slovensku existuje. U starších osôb je definované nielen týranie, zneužívanie ale aj zanedbávanie.
Pojem zanedbávanie starostlivosti je problematický hlavne u osôb osamelých, imobilných, chorých, ktorí nie sú schopní svoju ťažkú situáciu riešiť.

Týranie, zneužívanie a zanedbávanie sa môže týkať jedincov hlavne v závislom postavení, osôb duševne chorých, invalidných či mimoriadne závislých z dôvodov ekonomických, etnických a iných úmerne k ich bezbrannosti, neschopnosti sa sťažovať, izolovanosti a verejnej nechránenosti.

Formy týrania a zanedbávania starých ľudí.

Týraním sa rozumie predovšetkým zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, neúcty až ponižovania, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Telesné týranie

je chápané ako zámerné pôsobenie bolesti, zámerné zraňovanie, alebo zámerné odopieranie základných životných potrieb. Ide nielen o fyzické napádanie, bitie, či iné agresívne výpady, ale tiež o rafinovanejšie spôsoby - vystavovanie chladu, odopieranie jedla, liekov, ošatenia, nezabránenie hroziacemu poraneniu, zámerné neodstránenie rizík, neposkytnutie pomoci.
Telesné týranie vedie k mnohým a opakovaným poraneniam, k podvýžive. Dochádza k tomu, že starší je často trestaný za to čo neurobil, alebo za drobné nehody, ktoré spôsobuje ich znížená mobilita, choroby kĺbov, končatín, nedostatočná sila v rukách, nestabilita, nerovnováha.

Citové a psychické týranie

zahŕňa verbálnu agresivitu, urážky, hrozby, zastrašovanie, ponižovanie, obmedzovanie rozhodovania o sebe samom, znižovanie ich sebavedomia a sebaúcty, zdôrazňovanie nepotrebnosti, nadbytočnosti a príťaže seniorov. Časté je vyhrážanie presťahovaním, vysťahovaním, umiestnením v zariadení s ústavnou starostlivosťou. Citové týranie a vydieranie môže byť likvidovanie či poškodzovanie predmetov s emočným významom, agresia proti zvieratám či rastlinám, obmedzovanie možnosti kontaktov s blízkymi osobami, bránenie v sledovaní obľúbených televíznych či rozhlasových relácií, obmedzovanie pohybu (zákaz vychádzať z vymedzenej miestnosti).

Sexuálne zneužívanie

je záležitosť menej častá, i keď u žien nie je raritou - znásilnenia.

Finančné a majetkové zneužívanie

Vymáhanie vysokých platieb za služby, neoprávnené nakladanie s ich finančnými prostriedkami, prisvojovanie si dôchodku, atď. Často dochádza k nátlaku napísať závet, nevýhodné prevody majetku na rodinných príslušníkov, ale i iných osôb vrátane bytov, obmedzovanie vlastníckych a užívateľských práv. Často dochádza k tomu, že starším nanútia vymeniť zariadenie, zoberú im veci a majetok na ktorý sú citovo naviazaní, nakoľko ich k nim viažu spomienky z mladosti a spolunažívania so životným partnerom.

Zanedbanie starostlivosti

chápeme ako zlyhanie osoby zodpovednej za bezpečnosť a uspokojovanie primeraných potrieb závislej osoby. Zanedbanie nastáva, ak nesebestačný človek zostáva nezabezpečený. Typické prejavy zanedbávania sú poruchy výživy a hydratácie, prechladnutie, hrubé nedostatky v osobnej hygiene a v oblečení, poranenie z pádov, hnisajúce rany, dekubity, výrazná zanedbanosť odevu a príbytku. Obvyklá je sociálna, komunikačná izolácia, úzkosť, apatia.

Systémové ponižovanie (druhotné týranie)

je chápané ako utrpenie spôsobené spoločenskými normami, inštitúciami, postupmi a často priamo systémom, ktorý bol založený na pomoc a ochranu postihnutých. Ide o upieranie práva byť vypočutý a podieľať sa na rozhodovaní o sebe samom, rozhodovanie o podstatných záležitostiach nielen bez súhlasu ale často i bez primeraného informovania seniorov (postupy v rámci zdravotníckych služieb, premiestňovanie v rámci ústavov...), nerešpektovanie rozhodnutí seniorov, nerozvinutie mechanizmov smerujúcich k ochrane záujmov a práv dementných osôb. Inou formou je i nedostupnosť či zlá kvalita služieb umožňujúcich osobám s poruchami sebestačnosti pobyt v obvyklom domácom prostredí či vytváranie neprirodzeného prostredia v ústavoch dlhodobej starostlivosti.

Niektoré nežiaduce formy ošetrovania

nezapadajú do žiadnej z uvedených skupín (napr. nevhodné či nadmerné podávanie tlmivých psychofarmák). Nevhodným zaobchádzaním sú i všetky formy neprimeranej profesionálnej starostlivosti – nežiaducej medicinalizácie starostlivosti, taktiež upieranie pacientskej role ošetrovateľsky náročným dlhodobým pacientom.
Inou formou je zbavovanie sa závislých členov rodiny ich odložením do nemocníc či odmietaním prevziať ich do domácej starostlivosti.

Okolnosti týrania a zanedbávania starých ľudí

Pre týranie a zanedbávanie je príznačná opakovanosť, dlhodobosť, v prípade ponižovania systémovosť tohto jednania. Pozornosť nesmie byť sústredená iba na identifikovanie potenciálnych agresorov, ale predovšetkým na ovplyvniteľnosť nebezpečných situácií a pomerov, v ktorých sa rizikoví seniori nachádzajú.

Medzi faktory zvyšujúce ohrozenosť týraním možno zaradiť :
· zlý funkčný stav, strata sebestačnosti,
· celkovo zlý zdravotný stav
· sociálna izolácia (osamelosť, sekty, etnické komunity),
· súžitie s agresorom a závislosť na ňom.

Týranie, šikanovanie, zneužívanie a zanedbávanie osôb nesebestačných, všeobecne odkázaných, zraniteľnejších, menej schopných obrany je patológiou spoločenskou i individuálnou. Cieľom sú systémové, predovšetkým preventívne opatrenia.

Diagnostika týrania a zanedbávania seniorov je nedostatočná a podceňovaná. Podľa skúseností sú lekári menej aktívni a identifikujú menej prípadov ako sociálni pracovníci a iní odborníci. Jedným z dôvodov je netradičnosť chápania tohto javu ako medicínskeho problému.
Z toho pramení netrénovanosť a nezameranosť na problematiku. Iným dôvodom je nechuť zapliesť sa do chúlostivých záležitostí, sporných obviňovaní a následných úradných jednaní.
Objektívny nález je veľmi dôležitý i preto, že poruchy pamäte môžu výrazne ovplyvniť údaje.
Často sa stáva, že skutočné obete týranie popierajú, disimulujú, boja sa alebo hanbia sa priznať skutočnosť.

Podozrenie na týranie by mali vzbudiť najmä tieto skutočnosti (obzvlášť ak sa vyskytujú opakovane a v kombinácii):
· podvýživa, dehydratácia, hypotermia,
· mnohopočetné poranenia
· časté hospitalizácie
· neochota rodiny prevziať chorého z nemocničnej do domácej starostlivosti
· prevoz nesebestačného pacienta na ošetrenie či hospitalizáciu bez sprievodcu,
· podozrenie na podávanie neindikovaných liekov (utlmujúcich, hypnotík),
· úzkosť, depresia, apatia,
· kožné zápaly, neošetrené defekty a rany, preležaniny,
· syndróm degradácie, nízka osobná hygiena,
· neudržiavané oblečenie, zanedbaný, v zime nevykurovaný byt.

Týranie a zanedbávanie v ústavnej starostlivosti

Samostatným problémom je nebezpečný jav týrania v ústavnej starostlivosti, obzvlášť v dlhodobej. Osamelí, závislí, často nepohybliví a dementní ľudia sú mimoriadne bezbranní proti všetkým formám týrania a zanedbávania.

Najčastejšie prejavy zlého zaobchádzania v ústavoch vrátane nemocníc možno zhrnúť takto:
· hrubé zaobchádzanie vrátanie bitiek a trestov za ošetrovateľské prehrešky
· vystavovanie chladu, umývanie studenou vodou,
· násilne robená aktivizácia,
· nedostatočný príjem potravy a tekutín, ich nízka kvalita,
· nedostatočná ošetrovateľská starostlivosť,
· odpojovanie signalizačných zariadení,
· nadmerné používanie obmedzovacích pomôcok,
· urážajúce jednanie a ponižovanie,
· neprimerané porušovanie súkromia,
· neprimerané obmedzenie rozhodovacích práv a autonómie,
· zneužívanie finančných prostriedkov a vymáhanie neoprávnených platieb,
· obmedzovanie sociálnych kontaktov,
· obmedzovanie duchovného života, nedostupnosť cirkevných úkonov

Ako zvláštna forma utrpenia sa v ústavoch môže vyskytnúť i sociálna deprivácia, určitý jedinec je spolupacientmi alebo personálom vylúčený pre ošetrovateľské problémy, zlozvyky, asociálne správanie napriek tomu, že nemá možnosť odísť a nadviazať iné kontakty.
To vedie k apatii, tupému pozeraniu do prázdna (príznak dlhého pohľadu).

DOMÁCE NÁSILIE

Väčšina postupov proti domácemu násiliu, ktoré garantuje štát, sú vyladené na násilie medzi cudzími ľuďmi. Domáce násilie sa však odohráva medzi blízkymi ľuďmi. Páchateľ a obeť sú citovo, sociálne a ekonomicky vzájomne závislé, blízke osoby. Domáce násilie predstavuje opakované a dlhodobé týranie partnera, s ktorým sa delíme o súkromie. Do intímneho zväzku páchateľ i obeť vstúpili dobrovoľne a na základe svojho privátneho rozhodnutia. Na svoje súkromie majú štátom garantované právo. Lenže násilie voči partnerovi páchané v súkromí bytu ohrozuje najprv dôstojnosť, potom zdravie, a nakoniec i život obete. To už sú hodnoty, ktoré je štát povinný chrániť.
Kľúčové je teda rozhodnutie, že domáce násilie budeme akceptovať ako legitímny dôvod pre vstup štátu a jeho inštitúcií do privátnej sféry rodiny. Tým okamžite vzniká otázka, podľa ktorých pravidiel bude štát „urovnávať“ súkromné vzťahy, ktoré definuje ako nežiaduce domáce násilie. Akú podporu poskytne obeti a aké opatrenia uplatní voči páchateľovi? Politika štátu voči domácemu násiliu musí byť jasne deklarovaná.

Možnosti riešenia

Riešenie prípadov týrania a zanedbávania je zložitým problémom a z našich poznatkov zo Senior linky a riešenia konkrétnych prípadov je jasné, že táto problematika nie je riešená. Nezaoberá sa riešením ani polícia, súdy. Nie sú vhodné legislatívne postupy a pravidlá. Čiže nie je zabezpečená ochrana a pomoc týraným osobám.

Naša organizácia riešila problém týrania a zneužívania – jednalo sa o psychické týranie, ktoré sa neustále stupňuje, dochádza k ponižovaniu, obmedzovaniu osobnej slobody, porušovaniu práv a dôstojnosti, odopieraniu stravy, starostlivosti. Napriek tomu, že tento prípad sme posunuli na riešenie orgánom v trestnom konaní pre dôvodné podozrenie páchania trestnej činnosti, tento problém kompetentné orgány dodnes neriešia, dokonca sa nemajú záujem ani týmto problémom zaoberať, že nemajú na to potrebnú legislatívu a nemôžu vstupovať do súkromia uvedených osôb. Napriek tomu, že existuje zákon na trestný postih osoby, ktorá obmedzuje osobnú slobodu a porušuje práva inej osoby, toto sa v praxi nevyužíva a týraná osoba je tak bez pomoci.
V prípade kriminálnych činov je postup stanovený legislatívne. V prípade bezprostredného ohrozenia seniora je nevyhnutné jeho okamžité premiestnenie z rizikového prostredia, čo je problém na Slovensku, nakoľko je nedostatok zariadení a služieb. Bolo by vhodné, aby boli prijaté nové zákonné normy, ktoré by ukladali povinnosť riešiť tieto prípady aj prípadným prednostným umiestnením v zariadeniach a monitorovaním konkrétneho prípadu.
Zlé zaobchádzanie v ústavnej starostlivosti môže byť riešené vedením ústavu alebo nemocnice, či jeho kontrolnými orgánmi.
V ostatných prípadoch je za základný krok považované upresnenie, či si postihnutý vôbec praje zmenu, v zápornom prípade to, či je schopný primeraného mentálneho zhodnotenia situácie.

Pokiaľ postihnutý navrhovanú pomoc akceptuje, môžu byť učinené nasledujúce opatrenia:
· poučenie postihnutého o jeho právach, možnostiach riešenia a pomocných inštitúciách,
· sprostredkovanie kontaktu s týmito inštitúciami,
· pomoc rodine vrátane ošetrovateľského poradenstva,
· psychoterapia postihnutého,
· aktivizácia sociálnej pomoci a miestnych úradov,
· aktivizácia ošetrovateľských a sociálnych služieb,
· aktivizácia občianskych, predovšetkým seniorských iniciatív,
· dočasné premiestnenie týraného z rizikového prostredia,
· zaistenie dlhodobej ústavnej starostlivosti či zmena jej typu.

Jednou z veľmi dôležitých úloh, hlavne NGO (=MVO - teda mimovládne organizácie), je šíriť osvetu a informovanosť starších o možnostiach riešenia, o organizáciách, ktoré im môžu pomôcť. Urobiť na národnej úrovni kampaň o tomto probléme a aj o potrebe ho riešiť. Je tiež dôležité rozvinúť diskusiu v médiách, na rôznych podujatiach, hovoriť o existencii prípadov v praxi a uvádzanie pozitívnych riešení, či na národnej, alebo medzinárodnej úrovni a robiť medzi staršími informačnú a preventívnu kampaň. Okrem konkrétneho riešenia jednotlivých prípadov sú nevyhnutné i systémové opatrenia na prevenciu a nápravu týrania a zanedbávania seniorov v spoločnosti vrátane

dôslednej prevencie systémového ponižovania, diskriminácie - ageizmu.

Pozrite viac v časopise Ošetrovateľský obzor.

Ľubica Gálisová, Fórum pre pomoc starším, Prievidza