Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /home/web/senior.sk/www/rservice.php on line 129
Senior

Postavenie seniorov na slovenskom trhu práce

Autor: Skokňová <redakcia(at)senior.sk>, Téma: Dokumenty, Vydané dňa: 27. 04. 2008

seniori

Vážny sociálny a spoločenský problém – zamestnávanie starších ľudí bol témou medzinárodnej konferencie pod názvom Seniori a trh práce. Stretnutie odborníkov zorganizovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) v spolupráci s občianskym združením ...



... Klub strieborných hláv (KSH) v Bratislave. Paradox vízie, keď na jednej strane by sa mal v rámci reforiem dôchodkových systémov v jednotlivých krajinách Európskej Únie (EÚ) zvyšovať vek odchodu do dôchodku a na druhej strane pretrvávajúci problém praxe, keď práve z dôvodu vyššieho veku prichádzajú ľudia o prácu, rozoberali spolu domáci aj zahraniční experti. Zhodli sa, že aktuálna téma - zamestnávanie ľudí vo veku 45 rokov a viac si vyžaduje viac prognostických a výskumných výstupov, ktoré by poskytli podrobnejšie argumenty pre koncepty na uplatňovanie konkrétnych nástrojov riešenia.

Ján Gramata, námestník GR pre sekciu služieb zamestnanosti ÚPSVAR Postavenie seniorov na slovenskom trhu práce analyzoval Ján Gramata, námestník GR pre sekciu služieb zamestnanosti ÚPSVAR. Podiel uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov na celkovom počte evidovaných nezamestnaných tvorí takmer 24 % a na dlhodobej nezamestnanosti sa zvyšuje, hoci medziročne klesol pod 60 tisíc. Medzi faktormi znevýhodnenia nezamestnaných osôb starších ako 50 rokov ostáva skrytá diskriminácia vo vzťahu k veku, nízka atraktivita pre zamestnávateľa, nižšia adaptabilita a flexibilita, nevyhovujúca kvalifikácia a neznalosť cudzích jazykov. Slovensko sa zúčastňuje na projekte „Podpora seniorov“ v spolupráci s partnerskými inštitúciami služieb zamestnanosti z Francúzska (ANPE), Nemecka (BA) a Holandska (CWI). Projekt trvá od januára 2007 a končí v júni 2008. Vhodné opatrenia pre zmiernenie resp. odstránenie týchto sociálnych a spoločenských problémov by mal priniesť nový národný projekt „Seniori“, ktorý nadväzuje na novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, vrátane tvorby dopytových projektov so zameraním na staršiu populáciu, zvyšovanie právneho vedomia, zlepšenie komunikácie so zamestnávateľmi.

Profesor Juhani Ilmarinen - za rečníckou tribúnou

Vo Fínskom inštitúte zdravia sa problematikou starnutia zaoberajú už dlhodobo a majú s ňou veľké skúsenosti. Tím profesora Ilmarinena (za rečníckou tribúnou) pozostáva z pracovníkov rôznych vedných odborov a študuje najrôznejšie aspekty starnutia a práce 25 rokov. Výsledky ich bádania sú obsiahnuté vo viacerých knihách. Metódy a postupy, ktoré fínsky inštitút vyvinul pre zlepšovanie pracovnej schopnosti a vekového manažmentu, sa stali v ostatných rokoch dôležitým exportným artiklom Fínska.

Profesor Juhani Ilmarinen - vľavo Mnohé krajiny primäli prijať fínske podnety a konečne sa začínajú zaoberať sociálnou nevyhnutnosťou dlhšieho a kvalitnejšieho pracovného života pracovníkov. Prvoradé je prakticky zatraktívniť pracovný život a zlepšiť metódy manažmentu práce. Správny vekový manažment (t.j. spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi rôzneho veku) by sa mal stať súčasťou každodenného riadenia podniku. Vyplýva to zo zmeny vekovej štruktúry v krajinách EÚ. Profesor Juhani Ilmarinen sumarizuje aj rad odporúčaní, čo by sa malo urobiť pre zlepšenie a predĺženie aktívneho pracovného života. Odporúčania sú cielené na samotných starnúcich pracovníkov, ako aj na firmy a ich pracovné prostredie, ale i na celú spoločnosť. Lisabonské ciele predstavujú jasnú úlohu – v roku 2010 by malo pracovať 50% ľudí vo veku 55 – 64 rokov. Profesor Ilmarinen (vľavo) za svoju prednášku zožal úprimný potlesk a veselo si užil aj slávnostné pokrstenie svojej knihy „Ako si predĺžiť aktívny život “, vďaka čomu na Slovensko pri príležitosti jej vydania zavítal.

Blok zahraničných skúseností - Rakúsko

Psychologička Elfriede Harrer z Rakúska pracuje vo viedenskom Fonde na podporu zamestnanosti (Vienna Employment Promotion Fund). Podelila sa so svojimi bohatými skúsenosťami, ktoré nadobudla aj ako koordinátorka pre miestnu zamestnanosť vo Viedni.

Ferdinand Lechner z Rakúska, predstavil postavenie starších vekových skupín v aktívnej politike zamestnanosti, kde podiel nezamestnaných ľudí vo veku 55 – 64 rokov je nižší ako na Slovensku. V Rakúsku sa zamýšľajú nad možnosťou motivovať starších ľudí cez dane, aby neodchádzali príliš skoro do dôchodku, potrebné je orientovať aktívnu politiku trhu práce pre starších, a tiež zlepšiť ich sociálne zabezpečenie. V Rakúsku chýbajú aktivity pre riešenie zamestnanosti starších ľudí na podnikovej úrovni, čo sa chystajú doriešiť. Natter z OSB consulting GmbH Viedeň prítomných oboznámil o spolupráci na projektoch, ktoré majú dosah na politiku trhu práce. Nie sú to aktivity financované podnikmi, ale Ministerstvom práce – teda z verejných zdrojov. Firma sa koncentruje na spoluprácu s malými podnikmi, ktoré o podporu prejavujú veľký záujem. Na realizáciu je pripravený projekt Rakúsko – Slovenská expertná akadémia.

Blok zahraničných skúseností - Česko

Michal Račák (CC Systems a.s. Praha) predstavil aktivity spoločnosti, ktorá sa ôsmy rok zaoberá vzdelávaním dospelých a v ČR má sieť 50 pobočiek. Vo svojom príspevku priblížil skúsenosti zo vzdelávania ľudí s vekom nad 50 rokov. Spoločnosť realizovala 75 projektov doma a 8 medzinárodných projektov. V roku 2000 – 2007 absolvovalo v jej vzdelávacích programoch kurzy 38 tis. účastníkov. Domáce projekty 50+ mali názvy: Ďalším vzdelávaním bližšie k zamestnaniu; Firemná administratíva; Praktická kancelária; Späť na trh práce; Podané ruky; Oblasť sociálnej práce; moja profesionálna budúcnosť. V rámci európskeho programu Socrates bola úspešná vzdelávacia aktivita: Sprístupnenie informačných a komunikačných technológií pre osoby staršie ako 50 rokov.

Projektová manažérka Kateřina Kubešová (vľavo) Projektová manažérka Kateřina Kubešová (vľavo) v spoločnosti Expertis Praha štvrtý rok riadi projekt Tretia kariéra. Projekt je zameraný na uplatnenie a využitie potenciálu ľudí nad 50 rokov. Vek sa poníma ako príležitosť pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. V ČR je miera zamestnanosti osôb vo veku 55 - 64 rokov mierne nadpriemerná a názor na dosiahnutie Lisabonskej méty: do roku 2010 zamestnávať 50 % ľudí vo veku 55 -64 rokov podľa poznatkov Expertis je, že správnou cestou je zvýšenie dopytu po zamestnancoch 50+. Nepomôžu zmeny dôchodkového systému, navyše krátkodobé a finančne neudržateľné ale Prínosom ľudí v zrelom veku sú skúsenosti a lojalita. Nevýhodou je malá prispôsobivosť a nižšie pracovné tempo. Preto je v budúcnosti aktuálne vzdelávanie ohrozených skupín ľudí tak, aby boli schopní plnohodnotne sa uplatniť v zamestnaní.

Blok domácich skúseností

seniori Miroslav Bábik z IVAKS, Bratislava. Spoločnosť sa zaoberá vzdelávaním dospelých. V rámci toho poskytla niektoré kurzy aj seniorom s prihliadnutím na: potreby, možnosti a obmedzenia každej vekovej skupiny seniorov. Aktivity boli na témy: Moderný HTP pracovník - v rozsahu 400 hodín, Vrátnik informátor, administratívny pracovník – rozsah 300 hodín, Aranžér, interiérový dekoratér – rozsah 150 hodín, poradenské aktivity, ako sa zamestnať – rozsah 80 hodín. Spoločnosť má veľa skúseností, a aby boli výsledky vzdelávania efektívne, je potrebné riešiť problematiku seniorov na TP systémovým prístupom. Ten by mal byť zameraný na komplexný rozvoj osobnosti seniorov hlavne v oblasti: duševného zdravia, psycho-sociálneho výcviku, vzdelávania a pod.

Yves Nicolas Ogou, riaditeľ Agentúry na podporu zamestnávania zo Somotoru, (okres Trebišov) Yves Nicolas Ogou, riaditeľ Agentúry na podporu zamestnávania zo Somotoru, (okres Trebišov) rozprával o svojich bohatých skúsenostiach z práce s nezamestnanými, aj pri organizovaní aktivačných prác. Podľa neho je potrebné zracionálnenie služieb zamestnanosti, vychádzať v ústrety požiadavkám zamestnávateľov, používať ich „jazyk“ a ekonomické pojmy pre nich dôležité - rentabilita, produktivita, racionálnosť a podobne. Požaduje stanoviť cenu pracovníka seniora, výhody jeho práce a hodnotu úspor zamestnávateľa pri jeho zamestnávaní. Yves Nicolas Ogou má bohaté skúsenosti z práce v oblasti Prešovského kraja.

Elena Rajchlová, predsedníčka občianskeho združenia Klub strieborných hláv (KSH) Elena Rajchlová, predsedníčka občianskeho združenia Klub strieborných hláv (KSH), ktorý založila v roku 2000, prispela do bloku prednášok svojou úvahou „Paradoxy starnúcej spoločnosti a vývin v najbližšom desaťročí.“ Hlavným cieľom občianskeho združenia je umožniť ľuďom po päťdesiatke, aby sa naďalej vzdelávali, boli aktívni, pracovali ďalej na svojej sebarealizácii a sebestačnosti, aby aj v pokročilom veku boli prínosom a nie príťažou. Keď aj „naživo“ stretla profesora Ilmarinena na seminári s názvom „Fínsko – krajina, ktorá dbá o svoj ľudský potenciál “ koncom roku 2006 uvedomila si, že kniha s touto tematikou bude u nás veľmi potrebná. Neľutuje úsilie, vynaložené na jej preklad a vydanie v slovenskom jazyku. Prvé výtlačky knihy obdržali účastníci konferencie (a vyslúžila si vďaku a uznanie).

Upozornila na témy, ktoré sa budú dotýkať celého ľudstva, keď onedlho počet starších ľudí prevýši počet novonarodených, čo zapríčiní rapídny pokles pracovných síl. Jej odkaz znie: Musíme sa naučiť starnúť po novom. Aby spoločnosť neokrádala ľudí v zrelom veku o zdravé sebavedomie a chuť do života. Skúsenosti z projektu EQUAL, pri ktorom občianske združenie KSH preškolilo viac ako 500 nezamestnaných ohrozených na trhu práce len dokazujú, že aj ľudia v zrelom veku sú schopní a ochotní sa vzdelávať, ak majú motiváciu, príležitosť na uplatnenie. Zmeny v pracovnom živote a úspešná kariéra tretieho veku môžu byť dosiahnuté iba spoločnými silami nás všetkých.

Peter Andrišin, generálny riaditeľ Kone SSC s.r.o. Peter Andrišin, generálny riaditeľ Kone SSC s.r.o. Aktívne spolupracuje s organizáciami školiacimi zamestnancov „50+“ na ich začlenení v rámci administratívnych a ekonomických činností v kombinácii s pasívnou znalosťou niektorého svetového jazyka. Svoju prednášku nazval príznačne: „Ľudia nad 50 rokov sú schopní efektívne pracovať a firmy im v tom úspešne bránia“. Ukázal ako prakticky možno nedostatky u ľudí nad 50 rokov, ako sú kvalifikácia, jazykové schopnosti, flexibilita, neprispôsobené prostredie a pomalšia schopnosť učiť sa postupne premeniť na prospech oboch strán: zamestnávateľa i zamestnanca, keď riešenie hľadajú spolu, prípadne aj s pomocou odborníkov. Ukázal ako ich firma prekonala problémy aj s použitím vnútornej reorganizácie, keď rozdelila činnosti na tzv. kvalifikované a administratívne, pasívnu znalosť jazyka doplnili dočasnou pomôckou „slovníkom“ a jazykovými kurzami. Nasledovalo rozdelenie činnosti na rozbiehajúce sa a stabilizované, vytvorenie zložených tímov (kolektívy so „zmiešaným“ vekom), dlhšie tréningy odľahčili doplnkovými testami, ktoré zvýšili motiváciu k učeniu a iné novátorské metódy. Predpokladaný úspech sa dočkali KONE hlavne zásluhou odvahy firmy (manažmentu), vrátane celého osadenstva začať po novom.

sociologička Zora Bútorová, CSc. Výsledky výskumov Inštitútu pre verejné otázky (IVO) prezentovala sociologička Zora Bútorová, CSc., spolu s osobnými názormi na pozície ženy v zrelom veku v práci a rodine. Zaujímavé sú poznatky ako vníma verejnosť šance starších mužov a žien na trhu práce, ako vidia svoju prácu a odchod do dôchodku ženy a muži 45+, ale aj postoje slovenských zamestnávateľov. V ostatnom čase okrem svojej pracovnej a bohatej publikačnej činnosti vedie projekt Equal Plus pre ženy 45 +. Zaujímavý bol aj pohľad zo zahraničia: snaha o zvyšovanie zamestnanosti starších ľudí a šance na dlhší a kvalitnejší pracovný život. Z výskumu miery zamestnanosti podľa pohlavia v rokoch 2001 – 2006 vyšiel výsledok, že pri vekovej skupine 55-64 sú ženy veľmi podstatne znevýhodnené. V budúcnosti bude preto nevyhnutné zmeniť postoje nielen pracovníkov v zrelom veku, ale aj postoje firiem k týmto pracovníkom. Potom bude možné zabezpečiť vyššiu zamestnanosť tejto kategórie pracovníkov v celej Európe, aby aj starší ľudia mali možnosť pracovať tak dlho, ako chcú a ako sú schopní.

Kvalitu konferencie mohol bez váhania kladne zhodnotiť na záver Róbert Kováč, riaditeľ odboru nástrojov APTP Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR.