Deprecated: mysql_escape_string(): This function is deprecated; use mysql_real_escape_string() instead. in /home/web/senior.sk/www/rservice.php on line 129
Senior

Päť spôsobov ako zneškodniť demografickú bombu

Autor: Skokňová <redakcia(at)senior.sk>, Téma: Dokumenty, Vydané dňa: 22. 01. 2007

demograficka bomba 1

Viac detí, viac odpracovaných rokov, vyššia produktivita práce, dobre riadená imigrácia a trvalo udržateľné verejné financie. To je päť liekov na demografickú krízu, ktoré obsahuje Oznámenie Komisie predložené komisárom Špidlom, ktoré bolo zverejnené v Bruseli 12. októbra 2006. Starnúca populácia ...



... Európy predstavuje bezprecedentnú výzvu pre celú spoločnosť, tejto výzve však musíme čeliť už dnes, uzatvára sa v oznámení Európskej komisie pod názvom „Demografická budúcnosť Európy – od výzvy k príležitosti”. Zdôrazňuje sa v ňom schopnosť členských štátov čeliť strašiaku v podobe zmenšujúcej sa pracovnej sily a starnúcej populácie.

Vladimír Špidla, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti povedal: „Obavy v súvislosti s časovanou demografickou bombou sa musia pretaviť na aktivitu a reformy už dnes. Nasledujúcich 10 rokov je pre nás príležitosťou. Využime ju!“ Stratégia EÚ pre „rast a zamestnanosť“ je navrhnutá tak, aby čelila problému starnutia. Stanovuje konkrétne kroky na reformu: sú potrebné zmeny v spôsobe akým fungujú podniky, v spôsobe našej organizácie práce a v spôsobe akým sa prispôsobujeme zmene.

V novom oznámení sa stanovuje päť oblastí konkrétnej činnosti na pomoc členským štátom pri prispôsobovaní sa demografickej zmene v rámci ich vlastnej vnútroštátnej situácie:

V Európe 4 ľudia pracujú na 1 staršiu osobu nad 65 rokov

Európania žijú dlhšie, majú lepší zdravotný stav a ženy majú rovnocennejší prístup na trh práce. Toto je pozitívny vývoj. Musíme však zreformovať naše dôchodkové politiky. Prvé výsledky v členských štátoch sú povzbudivé a ukazujú, že Európa je schopná čeliť tejto výzve.

V súčasnosti sú v produktívnom veku 4 ľudia na každú osobu staršiu ako 65 rokov. Klesajúce miery pôrodnosti, zvyšujúca sa dĺžka života a odchod do dôchodku tzv. „baby-boom“ generácie znamenajú, že do roku 2050 sa tento pomer zníži na stav, keď budú na jedného dôchodcu prispievať dvaja pracovníci. Ale napriek tomu, že podiel európskej populácie v produktívnom veku klesne, predpokladá sa, že celková zamestnanosť v EÚ bude do roku 2017 naďalej narastať, a to vzhľadom na vstup a zotrvanie väčšieho počtu žien a starších ľudí na trhu práce.

Európska komisia súčasne začala vlani konzultáciu na úrovni riadenia a trhu práce z hľadiska vytvárania rovnováhy profesionálneho, súkromného a rodinného života.

Z hľadiska zabezpečenia materských a rodičovských nárokov pracovníkov sa už na úrovni EÚ dosiahol veľký pokrok. V členských štátoch, ktoré v tejto oblasti išli nad rámec právnych predpisov Spoločenstva, sa ukazujú výhody politík zosúladenia: skombinovali pružné pravidlá odchodu zo zamestnania a kvalitné zariadenia starostlivosti o deti a iných nezaopatrených členov rodiny, čím zabezpečili, že na trhu práce zostáva viac žien.

Na väčšinu otázok v rámci demografickej diskusie sa snažilo koncom októbra odpovedať prvé Európske demografické fórum, v rámci ktorého sa stretli národní experti s cieľom poskytnúť nové nápady ako aj vzájomnú pomoc v snahe potlačiť vnímanie starnutia ako ohrozenia našej hospodárskej a sociálnej prosperity.

Ďalšie informácie:
http://www.euractiv.sk/socialna-politika/zoznam_liniek/reformy-socialnych-systemov

demograficka bomba 2
Zelená kniha - nová solidarita medzi generáciami

Výbor regiónov reagoval na prejednávané problémy v zelenej knihe odpoveďami na položené nasledovné otázky (dokument:
http://coropinions.cor.europa.eu/coropiniondocument.aspx?language=sk&docnr=152&year=2005):

Výbor regiónov vyslovil presvedčenie, že je nutné vytvoriť všestranne priaznivejšiu spoločenskú atmosféru a také podmienky pre rodiny, deti a ich rodičov alebo osoby, ktorým sú zverené, ako aj pre ostatné, od nich závislé osoby a ich rodinných príslušníkov, ktoré by umožňovali ľuďom realizovať vlastné životné stratégie pre naplnenie partnerských a rodičovských plánov a rešpektovali by pritom diferencované záujmy a potreby rôznych typov rodín a ich členov. To si vyžaduje predovšetkým zabezpečenie ekonomickej istoty rodín a vytvorenie perspektív do budúcnosti. V tomto zmysle je hospodárska politika a politika pracovného trhu priamym predpokladom pre úspešnú rodinnú politiku;

Uvádzame niektoré z návrhov, týkajúcich sa seniorov:

Výbor sa domnieva, že rozvoj spoločensko-výchovných služieb pre deti do 3 rokov a zariadení starostlivosti o seniorov a iných závislých osôb zo strany verejného aj súkromného sektora možno zlepšiť vytvorením legislatívnych podmienok – ak ešte neboli vytvorené – pre vstup súkromného sektora do tejto oblasti, napr. zvýhodnením prevádzkovateľov i užívateľov týchto služieb;

Zdôraznil naliehavú potrebu pozitívnych opatrení na zlepšenie postavenia starších pracovníkov na trhu práce a primeraných politických reakcií, ktoré nielen zvrátia tento vývoj, ale prinesú nové príležitosti pre vyššiu kvalitu pracovného života, právo na celoživotné vzdelávanie, väčšiu pružnosť pri voľbe dôchodkových programov, zapojenie sociálne alebo inak znevýhodnených osôb do pracovného procesu, a v prípade potreby postupnú pozitívnu motiváciu pre zvyšovanie počtu rokov v aktívnom zamestnaní. Domnieva sa, že by sa mala začať široká diskusia o práve všetkých na dôchodok na prijateľnej úrovni, vrátane pracovníkov v netypických profesiách a ľudí z vysoko rizikových skupín;

Výbor sa domnieva, že k zohľadneniu špecifických potrieb každej vekovej skupiny, vedúcich k modernizácii organizácie práce, môžu prispievať krátkodobé možnosti striedania celých a skrátených úväzkov mužov i žien, pružná pracovná doba a nové formy zamestnanosti – práca doma a pod. Starší ľudia by mali byť vo zvýšenej miere zapojení do projektov a iniciatív občianskej angažovanosti, či už sa to týka starostlivosti o deti a mládež, opatrovania starých ľudí alebo oblasti kultúry i starostlivosti a opatery veľmi starých ľudí. Opatrovanie a susedská starostlivosť starých ľudí o iných starých ľudí zabraňuje osamelosti, posilňuje zdravie a zabezpečuje začlenenie starých ľudí do spoločnosti;

Účasť seniorov na hospodárskom a spoločenskom živote možno uskutočňovať vytváraním takých podmienok na pracoviskách, aby seniori mohli pracovať s ohľadom na svoje možnosti. Nie je všeobecným pravidlom, že starší občania sú v zamestnaní menej produktívni než ostatní. V spoločenskej oblasti je nutné motivovať seniorov, aby podporovali svoje deti odovzdávaním osobných poznatkov a skúseností;

Mobilita dôchodcov medzi členskými štátmi si vyžaduje vytvorenie legislatívneho nástroja, ktorý bude riešiť sociálnu ochranu a zdravotnú starostlivosť v rámci migrácie vo vnútri EÚ;

Malo by sa rozlišovať medzi starobnými dôchodkami a príspevkami osobám, ktoré si vyžadujú starostlivosť;

Nerovnosť medzi mužmi a ženami, ktorí sú na dôchodku, sa dá vysvetliť veľkými rozdielmi v platoch a v možnostiach pracovného postupu medzi mužmi a ženami, chýbajúcimi možnosťami vzdelávania pre ženy, ako aj nedostatočnou politickou snahou o umožnenie zosúladenia pracovného a súkromného života a pretrvávajúcimi nedostatkami v oblasti sociálnych služieb vo väčšine členských štátov. Skutočná politika rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, spojená s podporou možnosti čerpania špeciálnej dovolenky na opatrovanie detí alebo starých ľudí pre mužov by mohla prispieť k zlepšeniu situácie žien na dôchodku. Štát sa musí zapojiť do boja proti zvyšujúcej sa chudobe žien, a to aj starších žien;

Podpora seniorov by mala vychádzať z princípov tradičného aj moderného celoživotného vzdelávania (napr. vo forme tzv. e-learningu). V rámci zavádzania nových foriem pracovných aktivít treba podporovať prácu na diaľku z domu, využívať Internet a iné moderné technológie. Seniori by sa mali viac zúčastňovať verejného života, malo by sa podporovať ich zotrvanie na trhu práce, ktoré môže pre spoločnosť znamenať získanie významných pracovných a ekonomických zdrojov.

demograficka bomba 3

Na verejnú diskusiu bol na Slovensku predložený nasledovný tematický materiál (plné znenie: http://www.employment.gov.sk/new/index.php?SMC=1&id=2050)

Pri súčasnej demografickej situácii je väčšina opatrení nesúca prívlastok populačný zameraná priamo alebo aspoň nepriamo na zvýšenie plodnosti. Pri motivovaní rodín k väčšiemu počtu detí by mal štát prispievať k vytvoreniu takých podmienok, aby každý mohol slobodne, informovane a bez zásadnejších prekážok realizovať svoje reprodukčné zámery. Opatrenia na podporu plodnosti by mali byť zamerané na dosahovanie chceného počtu detí. Snaha zmeniť (zvýšiť) pomocou opatrení počet chcených detí v rodine, býva málo efektívna. Výrazne vyššie hodnoty manželskej plodnosti v porovnaní s mimomanželskou plodnosťou nasvedčujú, že uvažovať o zvýšení plodnosti bez zvýšenia sobášnosti je nereálne. Rodina založená na manželstve je v našich podmienkach najprirodzenejším prostredím na realizáciu reprodukčných zámerov obyvateľstva. Podpora obyvateľstva a rodín zahŕňa rôzne životné situácie. Oblasti, na ktoré je podpora zameraná, vyplývajú z celkovej spoločenskej situácie. V súčasnosti ide hlavne o:

Zosúladenie povinností v zamestnaní a v rodine

Ide v súčasnosti pravdepodobne o hlavný problém, s ktorým sa stretávajú najmä mladí rodičia, ale aj tí, ktorí sa starajú o starého alebo postihnutého člena rodiny. Do tejto skupiny opatrení spadá hlavne starostlivosť o malé deti, služby pre rodiny a motivovanie zamestnávateľov k ústretovosti voči rodinám. Spoločnosť musí vytvárať podmienky na bezkonfliktné zladenie rodinných a pracovných povinností. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť nediskrimináciu tých, ktorí sa rozhodnú uprednostniť prácu v domácnosti pred zamestnaním.

Počas vykonávania pracovných povinností potrebujú zamestnaní členovia rodiny kvalitnú starostlivosť o zverené osoby. Ide o veľmi citlivú oblasť, preto okrem kvality je veľmi dôležitá aj rôznorodosť poskytovanej starostlivosti, aby si každý mohol vybrať takú formu, ktorá mu najviac vyhovuje resp. na ktorú má dostatok finančných prostriedkov.

Služby pre rodiny zahŕňajú celý rad činností, ktoré pomáhajú hlavne zamestnaným členom rodiny zvládať starostlivosť o deti, starých a handicapovaných členov rodiny tak, aby sa táto starostlivosť nestala neúmernou finančnou alebo psychickou záťažou pre rodinu. Služby pre rodiny musia byť dostupné finančne aj geograficky. Táto forma podpory by mala prevládať nad priamou finančnou podporou, nakoľko je efektívnejšia a menej zneužiteľná. Dá sa povedať, že priame nástroje slúžia hlavne na zlepšovanie kvality života a životného štandardu, avšak rozhodovanie obyvateľstva významnejšie neovplyvňujú. Na ovplyvňovanie rozhodnutí obyvateľstva v oblasti rodinného a reprodukčného správania majú väčší vplyv nepriame nástroje.

Zamestnávatelia, ktorí sú ústretoví voči rodine, vytvárajú dobré pracovné podmienky pre svojich pracovníkov a umožňujú im zladiť pracovné a rodinné povinnosti, by mali byť ocenení morálne aj ekonomicky.

Rovnosť príležitostí je dôležitým predpokladom vyváženého populačného vývoja. Na reprodukčné správanie obyvateľstva má vplyv hlavne rodová rovnosť. Potrebné je zachovanie rovnosti príležitostí v spoločnosti aj v rodine. Spoločenská rovnosť znamená rovnosť v prístupe k spoločenským aj pracovným výhodám, príležitostiam a ohodnoteniu. Rovnosť príležitostí v rodine znamená rovnosť jednotlivých členov rodiny čo sa týka rodinných práv aj povinností. Aj keď rodinné role sú nevyhnutným predpokladom pre praktické fungovanie rodiny, pre zlepšenie súčasnej reprodukčnej situácie je potrebné prekonanie niektorých rodovo podmienených stereotypov. Ide hlavne o vytvorenie podmienok, aby muži mali väčšie možnosti zapojiť sa do starostlivosti o rodinu a deti a neboli odsúvaní len do úlohy živiteľa. Tým by na druhej strane vznikli priaznivejšie podmienky pre ženy, aby sa popri starostlivosti o rodinu mohli venovať aj spoločenským, profesijným alebo osobným aktivitám.

Vyhovujúce bývanie, či už samostatné alebo viacgeneračné, je jednou zo základných podmienok pre dobré fungovanie rodiny, čo sa týka medziľudských vzťahov aj životnej úrovne Vhodne vyriešená bytová situácia má tiež pozitívny vplyv na úroveň reprodukcie. Problémy s bývaním postihujú najviac mladých ľudí, ktorí sa osamostatňujú alebo si zakladajú rodinu a sú vypuklejšie v mestách ako na vidieku. V súčasnosti možno problémy s bývaním zo skupiny socio-ekonomických faktorov považovať za najviac vplývajúce na znižovanie plodnosti príp. odkladanie pôrodov. V oblasti bývania je potrebné uskutočniť systémové zmeny, ktoré odstránia deformácie v platení nájomného a obmedzia čierny trh s bytmi. Riešením nepriaznivej bytovej situácie mladých ľudí je aj rozvoj nájomného, družstevného a komunálneho bývania, ktoré je pre mnohých dostupnejšie ako vlastnícke bývanie. Nútené spolužitie viacerých rodín v spoločnom byte alebo dome nemožno považovať za vyhovujúce riešenie. Na druhej strane viacgeneračné spolužitie založené na dobrých rodinných vzťahoch, môže prispieť k zmierneniu mnohých problémov, ktoré prináša súčasný demografický vývoj. Ide hlavne o jednoduchšie zabezpečenie starostlivosti o členov rodiny, ktorí potrebujú špeciálnu starostlivosť. Je vždy výhodou, keď je viacgeneračné spolužitie podporené vhodným bytovým riešením, ktoré zabezpečuje dostatok potrebného súkromia pre všetkých zúčastnených.

Migrácia je všeobecne považovaná za jednu z ciest, ako zmierniť primárne dopady demografického vývoja - znižovanie počtu obyvateľov, a v menšej miere i vyrovnávania disproporcií vo vekovej štruktúre (starnutia obyvateľstva). Súvisí s tým aj nadväzujúci aspekt - snaha získať potrebnú (chýbajúcu) pracovnú silu, tak ako je to v niekoľkých silne rastúcich ekonomikách. Proces (i)migrácie v najširšom slova zmysle prináša so sebou zákonite určité problémy (poskytovanie azylu, integrácia migrantov a mnohé ďalšie). Ovplyvňovanie migračných tokov z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska je primárne úlohou migračnej politiky. Keďže jeden z potenciálnych účinných nástrojov populačnej politiky je migrácia, vyžaduje sa úzka prepojenosť koncepcií obidvoch politík a ich systémovosť. Zvýšený záujem migrantov o Slovenskú republiku v budúcnosti je vysoko pravdepodobný. Možno predpokladať pestrú škálu prisťahovalcov z hľadiska sociálnej stratifikácie, ale predovšetkým záujem imigrantov z menej rozvinutých krajín. Záujem bude určite najmä o rozvinutejšie regióny, mestá a urbanizované priestory. Taká je skúsenosť aj z väčšiny západoeurópskych krajín.

Ak imigračná, azylová a integračná politika sa zvyknú označovať ako parciálne súčasti migračnej politiky, prvotná väzba s populačnou politikou je na poli imigračnej politiky. Znamená to, že zásady a podmienky pre vstup a pobyt cudzincov by sa mali odvíjať aj od vízií a zámerov definovaných v populačnej politike. Tieto zámery sú jednak kvantitívne (počet cudzincov), jednak štrukturálne z hľadiska demografického (veková štruktúra, počet detí). Ďalšie hľadiská (vzdelanostná úroveň, profesijná úroveň a pod.) nie sú primárne ovplyvňované požiadavkami populačnej politiky.

Zdravotný stav obyvateľstva je významným determinantom demografických procesov. Úmrtnosť, plodnosť a samovoľnú potratovosť ovplyvňuje priamo, sprostredkovane ovplyvňuje napríklad fungovanie rodín a kvalitu rodinných vzťahov. Najdôležitejšou koncepčnou a strategickou úlohou v oblasti zdravotného stavu je zmeniť pohľad obyvateľstva na vlastné zdravie. Doteraz zaužívané spoliehanie sa na pomoc lekára a dodatočné odstraňovanie vzniknutých zdravotných problémov je potrebné nahradiť zvyšovaním zdravotného uvedomenia obyvateľstva s cieľom prehĺbenia osobnej zodpovednosti za vlastný zdravotný stav. Ide nielen o prevenciu spojenú priamo so zdravotníctvom ale predovšetkým aj o zmenu v spôsobe života, stravovania a pod.

Populačná politika musí svojimi argumentmi tiež prispieť ku skvalitneniu reformy zdravotníctva. Rodinné a reprodukčné správanie je veľmi citlivou a súkromnou sférou života každého jednotlivca. Rozhodnutia uskutočnené v tejto oblasti však majú vážny celospoločenský dosah. Preto štát nemôže pristupovať k rodine a k reprodukcii pasívne a rezignovať na konkrétne opatrenia, ktorými by podporoval celospoločenské záujmy. Podpora rodín je potrebná aj napriek výhradám o nízkej efektívnosti štátnych zásahov do reprodukčného a rodinného správania obyvateľstva. Obyvateľstvu a rodinám treba vytvoriť podmienky na slobodné a informované rozhodovanie v oblasti reprodukcie, na ochranu zdravia a zlepšovanie zdravotného stavu a na dosahovanie dôstojnej životnej úrovne. Konkrétne opatrenia by mali byť koncipované tak, aby čo najviac využívali iniciatívu samotných obyvateľov a rodín. Najdôležitejším výsledkom populačnej politiky by mala byť spoločenská klíma, ktorá umožňuje realizáciu jednotlivých opatrení a dosahovanie stanovených cieľov.

demograficka bomba 1